Ján Kubiatko – miestny učiteľ a významná osobnosť hornohričovského školstva aj miestnych dejín. Pedagóg, ktorého bôľny osud výrazne poznačilo chatrné zdravie, ale najmä šikanovanie zo strany uhorskej štátnej i školskej byrokracie. Z tvrdého kantorského chlebíka si v Hornom Hričove začal ujedať od roku 1876, pričom vznešená sudba vzdelávať tunajšiu chasu sa následne stala jeho celoživotnou cestou. A ako horlivý Slovák prirodzene vštepoval slovenské povedomie taktiež do dušičiek miestnej omladiny. Niet preto divu, že táto črta učiteľskej individuality mu od predstaviteľov vládnej moci privodila len neustály útlak a porobu. Obzvlášť, keď v čase najtvrdšej maďarizácie slovenského obyvateľstva vytrvalo odmietal vzdelávať hornohričovské deťúrence v maďarskej reči. Hrdé vlastenectvo tak pripravilo Jána Kubiatku o učiteľský plat, privodiac mu tým do života nesmiernu súžobu. Podľa zápisu v Pamätnej knihe obce Horný Hričov z roku 1934 ale miestna pospolitosť takou náklonnosťou k nemu priľnula, že prostý ľud i sebe odoprúc poskytol poživeň, ba aj aký-taký peniažtek, pre svojho učiteľa, len aby zostal naďalej vzdelávať ich ratolesti. Avšak Ján Kubiatko strádal nielen na duši, chorobný organizmus mu takisto spôsoboval preveľký útrp, o čom svedčí lekárske potvrdenie z roku 1886, ktoré už v tej dobe poukazuje na chatrné zdravie tohto kantora.1 Dľa pamätníkov tej doby prežíval nesmierne telesné muky a jeho predlhé chorobné súženie ukončila dňa 19. júla 1912 až milosrdná smrť. O nesmiernej úcte, ktorú tento odvážny hornohričovský učiteľ v miestnej komunite požíval, hovoria tiež spomienky vtedajších vrstovníkov, zachytené v školskej kronike, v obecnej kronike, ba i vo vyššie spomínanej pamätnej knihe. Svoju nesmiernu vďaku mu vekodruhovia prejavili aj tým, že na poslednej ceste ho sprevádzala takmer celá obecná pospolitosť.2 Ani dnes miestna komunita ale na Jána Kubiatku nezabúda a zväčša v čase sviatku Všetkých svätých sa rozžíhajú sviečky i na jeho hrobe. Na znak piety a vážnosti k jeho pamiatke, ale tiež aj ako prejav rešpektu k tradíciám predošlých pokolení, rozhodlo v roku 2022 obecné zastupiteľstvo o úprave hrobového miesta, kde sú k večnému spánku uložené pozostatky tohto miestneho rodoľuba, ktorý konal v prospech miestneho spoločenstva dobro navzdor vlastnému súženiu a nesmiernej chudobe. 1 DA Nitra,Parochiae dioecesis nitriensis, Dolný Hričov, sig. 26/I, lekárske potvrdenie z roku 1886 2 KOVÁŘ, Bohumír: Pamätná kniha obce Horný Hričov, 1934, s. 12 MIČIAK, Jozef: Kronika obce Horný Hričov, 1997, s. 191 STANKOVIČOVÁ, Cecília: Školská kronika, rok zápisu 1923, archív múzea obce Horný Hričov, s. 1.
