Ján Kilian

Ján Kilian (Giovanni Kilian de Syroth) – bez zveličenia jedna z najvýznamnejších osobností obecnej histórie a zakladateľ slovenskej vetvy rodu Kilian. Uznávaného staviteľa z talianskeho Milána pozval v roku 1570 do svojich služieb na bytčianske panstvo gróf František Thurzo, ktorý dal za úlohu majstrovi Kilianovi a jeho skupine murárov, kamenárov a maliarov prebudovať malý vodný hrad v Bytči na zámok v renesančnom štýle. Skutočnosť, že základnú koncepciu tohto diela vytvoril majster Giovani Kilian, dosvedčuje aj maľba pri severovýchodnom schodisku bytčianskeho zámku s nápisom „Hic est magister qui hoc opus fecit – Kilian Syroth – 1574“ (To je majster, ktorý toto dielo vytvoril -Kilian Syroth- 1574).¹ Zemepán bytčianskeho panstva usídlil talianskeho majstra spolu s jeho rodnými bratmi Michalom a Jurajom v osade Horný Hričov, kde potom všetci traja v postavení slobodníkov zapustili svoje korene a zostali žiť natrvalo. Samotný gróf sa dokončenia prestavby svojho kaštieľa v Bytči nedožil, nakoľko 17. marca 1574 zomrel. Jeho ovdovelá manželka Katarína Zrínska bola však natoľko spokojná s vykonaným dielom, že majster Ján Kilian dostal od nej v roku 1575 ako dar dve sedliacke usadlosti, jednu v Hornom Hričove a druhú v osade Pšurnovice.² Zásluhy tohto staviteľa z Milána neskôr ocenil aj cisár Svätej rímskej ríše a uhorský kráľ Ferdinand III., ktorý dňa 12. novembra 1646 vydal armálnu listinu povyšujúcu Jána Kiliana a cez neho tiež jeho pokrvných bratov Juraja a Michala z neurodzeného stavu a postavenia medzi skutočných a nespochybniteľných šľachticov Uhorského kráľovstva. V hornohričovskej histórii príslušníci kilianovskeho rodu význačným spôsobom vplývali na priebeh udalostí v obci, pričom viacerí z nich predstavovali v Uhorsku vo svojej dobe i všeobecne uznávané autority. K tým najznámejším patril Daniel Kilian, ktorý bol počas svojho života kanonikom jednej z najstarších maďarských katedrál v Jágri (maď. Eger).³ Takisto sa zachovalo uznanie arcivojvodu Friedricha Alberta zo 14. septembra 1866 pre Štefana Kiliana, ktoré mu udelil za udatnosť v bitke pri Custozzi 24. júna 1866 počas prusko-rakúskej vojny.⁴ Dnes už v obci niet žiadneho mužského potomka z priamej línie tohto pre Horný Hričov významného rodu. Z minulosti však sú Kilianovci spätí pevným rodinným putom s nejedným hornohričovským pokolením súčasnosti.

---

1   Nástenný obraz majstra Jána Kiliana bol poškodený, zrejme začiatkom 17. storočia, počas obnovy hajdúchmi zničeného bytčianskeho zámku. Jeho chátrajúce torzo sa dodnes nachádza na stene zámku pred vstupom na drevené schodisko, avšak už v značne zúboženom stave.

2   Sedliacka usadlosť v Hornom Hričove bola pôvodne vo vlastníctve vtedajšieho šoltýsa osady Jána Hričovského, ktorý však nedokázal grófke Zrínskej splatiť svoje dlžoby, a tak ju musel po vzájomnej dohode prepustiť talianskemu staviteľovi. Časť darovaného majetku v Pšurnoviciach vlastnil Ján Kilian už skôr, keďže jeden jeho diel mu daroval gróf František Thurzo ešte predtým ako v roku 1575 zomrel a časť si prikúpil tiež z vlastných peňazí.

3   Kanonik, cirkevný hodnostár pri biskupskom sídle, člen katedrálnej kapituly (kolégium kňazov) biskupského kostola. Kapitula pomáha biskupovi pri slávnostných bohoslužbách v katedrále a pri správe diecézy.

4   ŠA Bytča, fond Archív rodu Kilian, aktový materiál, i.č. 143, rok 1866