Obec Horný Hričov
Obecný úrad 191
013 42 Horný Hričov
tel.: 041/568 01 29
email: starosta@hornyhricov.sk
Anton Králik,1 pochádzajúci z mnohopočetnej rodiny, sa narodil v roku 1921 v Tepličke nad Váhom, ako najstaršie dieťa Štefana Králika a Antónie Porubskej. V rodnej obci prežil celé svoje detstvo, a taktiež tam absolvoval aj prvé krôčiky za vzdelaním. Neskôr, už ako absolvent Žilinskej obchodnej akadémie, sa stal referentom vo Veľkodistribučnom podniku Žilina (VDP), kde ale dlhšiu dobu nepobudol, keďže tragické udalosti druhej svetovej vojny mu neumožnili ďalej rozvíjať profesionálnu kariéru. Povinnosť absolvovať prezenčnú vojenskú službu ho totiž na konci roka 1941 zaviala do vojenského útvaru v Trenčíne, o ktorom išiel chýr, že je predstupňom k odveleniu na východný front. Táto povesť trenčianskej vojenskej štácie sa po istom čase aj naplnila, keďže Antona Králika v júni roku 1943 prevelili na Ukrajinu, k druhej pešej divízii podporujúcej vojenské operácie nemeckej armády. I keď nepoznáme okolnosti ako túto skutočnosť prijal, faktom zostáva, že so svojimi spolubojovníkmi z prvého práporu ešte v októbri toho istého roku pri meste Melitopoľ prebehol na stranu Červenej armády. Jeho vojnová anabáza v ZSSR (Zväz sovietskych socialistických republík) pokračovala v internačnom tábore Usmaň neďaleko Voroneže, kde sa dobrovoľne prihlásil k jednotkám 1. čs. armádneho zboru a v radoch tohto vojenského zoskupenia bojoval potom až do úplného konca tejto vojnovej apokalypsy. Po návrate domov ešte slúžil štyri roky v jednotke finančnej stráže na slovensko-maďarských hraniciach, počas ktorých sa oženil s Emíliou Hričovskou rodáčkou z obce Horný Hričov, teda dediny, ktorá sa od roku 1947 stala aj jeho domovom. Vojnové hrôzy a prežité utrpenie si však vyžiadali svoju daň a podlomené zdravie, ale zrejme tiež i clivota za rodinou, primäli Antona Králika k tomu, aby sa v máji 1949 vrátiť späť k svojím blízkym. Opäť sa zamestnal vo VDP Žilina, avšak v dôsledku chatrného zdravia musel napokon svoj pracovný pomer ukončiť a v roku 1954 odišiel do invalidného dôchodku, čo ako mladý človek znášal len veľmi bolestne a ťažko. Unavený životom v chorobe a prežitých hrôz napokon v roku 1970 zomrel a je pochovaný na obecnom cintoríne v Hornom Hričove. Za prejavenú odvahu počas bojov II. svetovej vojny a SNP udelil prezident republiky Antonovi Králikovi viaceré vysoké štátne vyznamenania.2