Emil Koštek

Generálmajor Ing. Emil Koštek

   – hornohričovský rodák, ktorý prišiel na svet v roku 1923 v rodine Cyrila Košteka a Anny Holtánovej z Oškerdy. Po vychodení miestnej ľudovej školy a gymnázia v Žiline nastúpil do zamestnania v administratíve žilinského stavebného závodu. Pridelené pracovné zaradenie však nenapĺňalo kariérne predstavy mladého človeka, a preto v roku 1946 počas prezenčnej služby v armáde upísal svoj život kariére profesionálneho vojaka. V hodnosti desiatnik ašpirant absolvoval v Soběslavi školu dôstojníkov v zálohe a od roku 1947 aj Vojenskú akadémiu v Hraniciach na Morave, ktorú zdarne ukončil v hodnosti poručíka delostrelectva 1. augusta 1948. Prvou profesijnou zastávkou úspešnej vojenskej dráhy sa mu stalo mesto Trenčín, kde velil 110. delostreleckej čate. Postupne prešiel základnými veliteľskými funkciami a už ako dvadsaťosemročný získal hodnosť kapitána. Kočovný život profesionálneho vojaka ho začiatkom päťdesiatych rokov priviedol do posádky v Trnave, mesta kde spoznal aj svoju budúcu manželku Máriu Vulganovú. Po ich sobáši v roku 1952 i s jej podporou sa rozhodol študovať na Vojenskej politickej akadémii Klementa Gotwalda v Prahe, ktorú úspešne dokončil v septembri 1953. Znamenalo to však opätovné sťahovanie, tentoraz do vojenského útvaru v Lešanoch pri Prahe, neskôr Rokycanoch a opätovný návrat do Prahy, kde slúžil na rôznych veliteľských pozíciách. Vo svojej sľubne rozbehnutej kariére chcel nadviazať na predchádzajúci stupeň dosiahnutého vzdelania diaľkovým štúdiom vo Vojenskej akadémii Antonína Zápotockého v Brne, odkiaľ ho v roku 1961 vyslali na dvojročnú stáž do Suvorovovej vojenskej akadémie generálneho štábu v Moskve. Po jej absolvovaní bol menovaný za náčelníka štábu delostrelectva 4. armády a neskôr v roku 1965, už v hodnosti plukovníka, za náčelníka štábu raketového a delostreleckého vojska Stredného vojenského okruhu v Tábore. V roku 1968 požiadal o možnosť návratu na Slovensko, a tak ho prevelili do Martina, kde slúžil vo funkcii veliteľa Vyššieho vojenského delostreleckého učilišťa (1968 – 1973 a 1979 – 1983), neskôr náčelníka Vysokej vojenskej veliteľsko-technickej školy (1974 – 1979). Toto obdobie znamenalo vrchol jeho už i tak bohatej vojenskej kariéry, počas ktorého sa mu dostalo aj najvyššieho kariérneho ocenenia, keď dňa 1. mája 1975 ho prezident republiky, armádny generál Ludvík Svoboda, vymenoval do hodnosti generálmajora. Úspešná vojenská kariéra Emila Košteka trvala do roku 1983, kedy bol z armády prepustený do zálohy a odišiel do dôchodku. Za príkladné plnenie povinností v československej armáde mu prezident republiky udelil niekoľko vysokých štátnych vyznamenaní: - Za službu vlasti (1955), - Za zásluhy o obranu vlasti (1956), - Za zásluhy o výstavbu (1973), - Rad Červenej hviezdy (1983). Životná púť Generálmajora Ing. Emila Košteka sa skončila v roku 1989, pochovaný je na mestskom cintoríne v Martine.¹

[1]   Zdroj:       Informácie sú čerpané zo spomienok príbuzných, manželky Márie a dcéry Beáty, ktoré dopĺňajú údaje z knihy:
                       ŠTAIGL, Ján a kol.: Generáli – slovenská vojenská generalita 1918 – 2009, Bratislava:
                       Magnet Press Slovakia v spolupráci s Vojenským historickým ústavom, 2012.           ISBN 978-80-89169-25-2