História obce

Horný Hričov, obec ležiaca na území Bytčianskej kotliny v zovretí Súľovských vrchov z juhovýchodu a Javorníkov zo severu, na ľavom brehu najdlhšej slovenskej rieky Váh. Prvá písomná zmienka o jej existencii sa nachádza v sporovej listine z roku 1282, kde sa okrem iných spomína ako súčasť majetku patriaceho k hradu Hričov aj villa superior herichou (dedina horný hričov). Vlastníctvom majiteľov bytčianskeho panstva sa osada stala v roku 1563, keďže hričovské panstvo získal za 17 000 zlatých gróf František Thurzo. Jeho syn a dedič Juraj Thurzo na svojich majetkoch zaviedol koncom 16. storočia urbárske súpisy, ktoré predstavujú cenný, ale relatívne stručný zdroj poznatkov o ľuďoch a dianí v poddanských osadách. Z prostredia Horného Hričova sa však zachovali aj ďalšie vzácne písomnosti opisujúce aspoň sčasti pomery v miestnej komunite napr. dohoda Jána Kiliana s richtárom Gašparom, donačná listina Kataríny Zrínskej, či erbová listina (armáles) Jána Kiliana.

Demografický vývoj hornohričovskej pospolitosti ovplyvňovali veľké prírodné pohromy, morové epidémie a od konca 19. storočia aj vlny vysťahovalectva za prácou a lepším životom v cudzine. Najväčší prírastok obyvateľstva bol zaznamenaný v súvislosti s výstavbou vodného diela Hričov, kedy sa počet obyvateľov takmer zdvojnásobil.

Názov Horný Hričov je v priebehu celej obecnej histórie ustálený. Jeho znenie sa menilo len v závislosti od toho kto a v akom jazyku predmetnú historickú listinu napísal:

• 1282 – superior herichou (latinsky)
• 1469 – Felsew Rihcho
• 1609 – Horni Hriczow (biblická čeština)
• 1729 – Felsö Hricsó (maďarsky)
• 1918 – Horný Hričov (slovensky)

Názov obce bol v časoch dávno minulých používaný aj v podobe rôznych skomolenín alebo skratiek, ktoré však nemajú oporu v kontexte znenia ďalších písomností z danej doby.

V minulosti bola obec administratívne začlenená prevažne k Trenčianskej stolici, kde patrila do horného slúžnovského okresu. V rámci Jozefínskych reforiem sa Horný Hričov ocitol v Považskobystrickom okrese, kde zostal aj po ich zrušení. Počas krátkeho obdobia rokov 1923 – 1928 Trenčianská župa zmenila na Považskú župu, pričom jej hranice zostali takmer v nezmenenom stave. V dnešnej dobe je obec Horný Hričov administratívnou a územnou súčasťou okresu Žilina v Žilinskom samosprávnom kraji so sídlom v Žiline.

Obyvatelia osady sa po dlhé stáročia zaoberali predovšetkým roľníctvom, chovom oviec a rybolovom, i keď už v prvých urbárskych záznamoch je uvedené, že v osade boli tiež kováč, obuvník, ba i panský včelár. Dvadsiate roky minulého storočia napriek všeobecnému nedostatku počas veľkej hospodárskej krízy predznamenali v Hornom Hričove pozvoľnú zmenu pôvodne roľníckej osady na priemyselné centrum celej oblasti. V tomto období vyrástli na jej území dve tehelne, parná píla, vzniklo úverové aj potravné družstvo. Dynamika procesu tejto premeny sa stala nezvratnou koncom päťdesiatych rokov, keď bola v katastri obce zahájená výstavba Hričovskej priehrady.

Najvýznamnejšie zdokumentované historické míľniky v dejinách obce:

• 7. október 1282 – prvá písomná zmienka o obci Horný Hričov
• 1575 – významný taliansky staviteľ Ján Kilian za svoje služby získal ako dar od Kataríny Zrínskej pozemky v Hornom Hričove a natrvalo sa tu aj so svojimi bratmi usadil
• 1592 – vznikol prvý zachovaný urbár obce Horný Hričov
• koniec 16. storočia – bytčianske panstvo zdedil gróf Juraj Thurzo, ktorý dôsledne uplatňujúc právo „Cuius regio, eius religio“ (koho panstvo, toho náboženstvo) presadil na svojich majetkoch dominanciu evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (protestantská cirkev)
• koniec 17. storočia – búrlivý proces rekatolizácie veriacich v hričovskej farnosti
• august 1813 – povodeň nevídaných rozmerov, ktorá Horný Hričov úplne spustošila
• druhá polovica 19. storočia – koniec poddanstva a zmena vlastníckych vzťahov k pôde, ktorá postupne prešla do rúk na nej hospodáriacich bývalých poddaných. V roku 1950 potvrdenie krokovej mapy obce ( tzv. mezepis) ako začiatok procesu tejto premeny a v roku 1901 založenie urbárskeho spoločenstva Horný Hričov ako jej zavŕšenie
• 29. august 1944 – prvý bojový stret medzi povstaleckými jednotkami a nemeckými okupantmi v Hornom Hričove, ktorý sa udial ešte pred vyhlásením SNP
• 30. apríl 1945 – oslobodenie dediny od okupačných nemeckých jednotiek vojskami Červenej armády a 1. čsl. armádneho zboru
• 1958 – 1962 – výstavba vodného diela Hričov