Základná škola s materskou školou

Od zahájenia vyučovacieho procesu prešlo bránami tejto vzdelávacej inštitúcie mnoho generácií hornohričovskej omladiny a škola, ako centrum vzdelanosti, sa stala tiežOd zahájenia vyučovacieho procesu prešlo bránami tejto vzdelávacej inštitúcie mnoho generácií hornohričovskej omladiny a škola, ako centrum vzdelanosti, sa stala tiež nezastupiteľným prvkom obecnej integrity. Cesta k výstavbe novej školskej budovy ale z rôznych príčin predstavovala dlhú a nesmierne tŕnistú púť. nezastupiteľným prvkom obecnej integrity. Cesta k výstavbe novej školskej budovy ale z rôznych príčin predstavovala dlhú a nesmierne tŕnistú púť. Veď prvé poznatky o snahe zlepšiť podmienky vzdelávania v Hornom Hričove siahajú ešte do roku 1930,¹ pričom sen miestnych predstaviteľov o novej škole sa začal napĺňať až po ich viac ako tridsaťročnom úsilí. Stalo sa tak v polovici šesťdesiatych rokov minulého storočia, keď vzhľadom k zlyhaniu všetkých pokusov o rozšírenie vyučovacích priestorov v starej škole, odcestovala do Bratislavy obecná delegácia v zložení Jozef Mičiak – predseda MNV, Pavol Vydra – podpredseda MNV, Karol Šalaga – tajomník MNV, Margita Sobolová – riaditeľka školy, aby viedla v tejto veci rokovania s predstaviteľmi vládnej administratívy. I keď rozhovory s úradníkmi Povereníctva školstva Slovenskej národnej rady, ako aj členmi Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, v danej chvíli nepriniesli uspokojivé výsledky, ľady sa pohli. S odstupom dvoch mesiacov, dňa 10. júna 1966, navštívil Horný Hričov poslanec Krajského národného výboru v Banskej Bystrici a predseda školskej komisie tohto orgánu štátnej správy Jozef Baláž. Ten mal za úlohu oboznámiť sa s pomermi v miestnej málotriedke a na podklade ním vypracovanej písomnej správy sa hornohričovská žiadza začala meniť v skutočnosť. Nová školská budova vyrástla takmer kompletne na pozemkoch Cyrila Šeríka, ktorý dňa 27. septembra 1970 pri slávnostnom otvorení už dokončenej školy, okrem iného povedal: „ … keby sa bolo jednalo o výstavbu krčmy na tomto mojom pozemku, nikdy by som nebol súhlasil. Ale keďže išlo o výstavbu školy pre naše deti, hádam si budú spomínať, že je postavená z väčšej miery na mojom pozemku, na Šeríckom, ktorý má rád deti a ktorý sa plahočil svetom, aby si za ťažko zarobené peniaze kúpil tento kúsok zeme.“ Nuž teda, v mene všetkých obyvateľov obce a prednostne miestnej chasy, je preto hodno s úctou povedať: „Ďakujeme, pán Šerík“.

Čas plynul však veľmi rýchlo, a preto temer štyridsaťročná prevádzka, bez väčších investícií do údržby, zanechala na budove školy svoje stopy. Pred obecným predstavenstvom tak vyvstala začiatkom milénia náročná úloha jej naliehavej obnovy. Našťastie vstup Slovenska do štruktúr Európskej únie umožnil v rokoch 2008 až 2010 realizovať tento náročný projekt v rámci cezhraničnej spolupráce s obcou Buchlovice (Česká republika) a za finančnej podpory európskych fondov.

Materská škola, dnes integrálny prvok vzdelávacieho procesu v obci, zahájila svoju činnosť v priestoroch bytovky „C“ (dnes č.p. 160) dňa 1. septembra 1964. Obecné predstavenstvo tým vyšlo v ústrety požiadavke zamestnaných žien – matiek, ktoré potrebovali pomôcť s opaterou svojich dietok v čase, keď ony boli v zamestnaní. Pre miestny drobizg tam vybudovali i detské ihrisko, ktoré po dôkladnej renovácii slúži k detským radovánkam dodnes. Materská škôlka umiestnená v obytnej bytovke malo byť pôvodne len dočasné východisko, ale zásluhou plodnej súčinnosti obecnej direkcie, pedagógov škôlky a rodičov dietok sa postupom času podarilo vytvoriť pre deti príťažlivé rodinné prostredie, ktoré v roku 2000 opúšťali len s ťažkým srdcom a nesmiernym zármutkom v duši. Bolo však nevyhnutné premiestniť škôlku do priestorov základnej školy, keďže bez tohto kroku objektívne hrozilo jej zrušenie bez náhrady.