Rímsko-katolícka ľudová škola

Myšlienka vystavať pre učeniachtivé dietky vlastnú školu skrsla medzi ľuďmi v Hornom Hričove približne v polovici 19. storočia. Ibaže nesmierna chudoba obyvateľstva, v spojení s nedostatkom obecných peňazí, čas jej naplnenia neustále odsúvali, a tak školská budova uzrela svetlo sveta napokon až v roku 1873. Okrem jednej učebne s rozmermi 10 x 5 m a dvoch vedľajších miestností určených na bývanie učiteľa, k nej patrili ešte chlievik pre prasiatko alebo hydinu, malá záhradka a kôlňa na drevo. Ako zaujímavosť z tohto obdobia vyznieva tiež fakt, že v tom čase musel každý žiak pred vyučovaním priniesť do školy jedno drevené polienko na kúrenie. Túto povinnosť zrušili v Hornom Hričove až po skončení 1. svetovej vojny. Nespútané prírodné živly, tak často nivočiace dedinu, neraz ohrozovali i budovu školy, pričom hlavne záplavy a požiare boli veľkou hrozbou. Skazonosný oheň v roku 1904, kedy vyhorela skoro celá západná časť starej dediny, školu ako jednu z mála murovaných stavieb v obci ešte ušetril. Avšak v máji 1920, keď ohnivý živel pustošil opäť, už to šťastie nemala a podľahla ničivým plameňom temer do tla, len obhorené múry z nej zostali. Ťažký úder osudu ale zmobilizoval obecnú pospolitosť do tej miery, že napriek pretrvávajúcej biede obnovená budova školy v priebehu jedného roka opäť vstala z popola. Od toho času už zodpovedné orgány k údržbe, či výraznejšej obnove učebných priestorov, nepristupovali s takou pozornosťou, akú by si táto vzdelávacia inštitúcia zaslúžila. Poslednú ranu školskej výučbe, v tejto azda najstaršej kamennej budove v obci, uštedrilo v októbri 1970 presunutie vzdelávacieho procesu do novopostavenej málotriednej školy. Úplnému schátraniu starej školskej budovy tak zabránil iba akútny nedostatok priestorov v obecnom vlastníctve. Niekdajší byt učiteľa a priestory školskej učebne preto ešte krátku dobu slúžili ako kultúrno-spoločenské centrum, obecné kino, či ľudová knižnica, aby ich v roku 2003 obecné predstavenstvo uvoľnilo k využitiu pre pobočku Slovenskej pošty a súkromnej predajne potravín. Nakoľko však stará škola je svojim minulostných duchom bytostne predurčená k prezentácii obecnej histórie, pozvoľne mení svoj charakter práve týmto smerom. V školskej triede bola inštalovaná v roku 2010 „Izba hornohričovských tradícií“ spojená s expozíciou starých telefónov, ktorú neskôr v roku 2012 nahradila „Sieň slávy hornohričovského futbalu“ a dnes táto učebňa sa už krok za krokom premieňa na múzeum obecnej histórie.