Obecná zvonica

Čas zrodu poplachovej zvoničky v Hornom Hričove je dnes ťažko presne definovať, nakoľko žiadne listinné dôkazy sa nezachovali resp. doposiaľ neboli objavené. Dobu jej výstavby nevymedzuje ani prvé mapové zakreslenie, uvedené na katastrálnej mape z roku 1926, keďže dokument o rekvirácii obecných zvonov predznačuje, že hornohričovská zvonica existovala už v roku 1915. Spomienky pamätníkov v obecnej kronike však vypovedajú, že miestne spoločenstvo ju mohlo postaviť dokonca ešte pred rokom 1899, teda skôr ako miestnu kaplnku „Nepoškvrneného Srdca Panny Márie“. Z toho by sa dalo predpokladať, že v dávnejšom veku zrejme jestvovala v obci drevená poplachová zvonica, slúžiaca k varovaniu obyvateľstva pred ničivým požiarom alebo inou hroziacou pohromou. Túto indíciu podporuje i skutočnosť, že v roku 1751 vydala cisárovná Mária Terézia súbor protipožiarnych opatrení tzv. ohňový patent, ktorého súčasťou bolo aj nariadenie zriadiť poplachovú zvonicu v každej dedine rakúsko-uhorskej monarchie. Svedectvu o skoršej histórii tejto zvoničky napovedá aj železný dvojitý kríž umiestnený na vrchole strechy. Samotný kamenný objekt zvonice novorománskeho slohu bol vybudovaný pravdepodobne až v neskoršom období, snáď na začiatku minulého storočia. Terajší zvon z dielne bratov Fischerov z Trnavy, ktorému dominuje nápis „ZNOVOLIATI ZVON Z OBETI H.HRIČOVCOV NA PAMIATKU OHŇA V ROKU 1920, 3ho MÁJA.“ má už viac ako sto rokov. Nový zovňajšok dostala obecná zvonica v roku 2007 počas obnovy centrálnej časti dediny, keď predtým v roku 2005 pribudol na jej priečelí taktiež štátny znak Slovenskej republiky. Pôvodne poplachová zvonička sa tak stala jednou z dominánt architektonickej osi obce dotvárajúc jej charakter. Poplachový zvon však už dávno zmĺkol a čaká spolu s historickým objektom hornohričovskej zvoničky ako súčasná generácia obecnej pospolitosti naloží s dedičstvom svojich predkov.