Osobnosti obce

História obce Horný Hričov, prelínajúca sa storočiami, je popretkávaná životnými príbehmi ľudí, ktorí svojou odvahou, umom a statočnou prácou nevšednou mierou prispievali k rozvoju a dobrému chýru miestnej pospolitosti. Osud väčšiny z nich zostane však zrejme navždy zahalený rúškom zabudnutia, a to napriek veľkej miere ich pričinenia. Nevzdali sa totiž ani v zúfalých časoch po katastrofálnej povodni v roku 1813, keď úplne zničenej osade z ničoho vdýchli opäť život, čím umožnili pokračovať línii hornohričovského bytia. Taktiež ich nezlomili skazonosné požiare, najmä tie v rokoch 1904 a 1920, ba ani vojnové konflikty, preveriac tak urputné odhodlanie a nezlomnosť obyvateľstva voči útrapám a protivenstvám súcnosti ich bytia. Bezmedzné trápenie miestnu komunitu vždy skôr posilnilo, než by ju psychicky zlomilo. Preto dnes s pokorou a veľkou vďakou v srdci je možné konštatovať, že ľudia minulosti svojim vytrvalým úsilím a nepoddajnou vôľou odolali nepriazni osudu a priviedli Horný Hričov do súčasnosti, umožniac tak terajšej generácii obyvateľstva pretvárať obec do modernej podoby dneška. Záväzkom, samozrejmosťou a snáď i povinnosťou súčasníkov by teda malo byť zachovávanie svojich predchodcov v úcte a úsilie pokračovať v ich historickom odkaze pre blaho budúcich pokolení miestnej populácie. Informácie o okolnostiach zrodu osady Horný Hričov a osobnostiach jej zakladateľov môžeme dnes prijímať len v rovine teoretických dohadov, keďže listinné dôkazy sa nezachovali. Avšak na podklade dedičnosti funkcie šoltýsa je možné domnievať sa, že osadu z poverenia zemepána založil predstaviteľ rodu Hričovský. Tejto skutočnosti nasvedčuje celý rad písomne doložených dedičných richtárov z rodovej línie tohto pokolenia, ktorí sú zaznamenaní i v najstarších listinách súvisiacich s osadou Horný Hričov. Adam Hričovský, ako prvý z tejto dedičnej reťaze, je uvedený v donačnej listine Kataríny Zrínskej z roku 1575, ale súvislosti za akých sa v nej spomína, umožňujú datovať jeho šoltýstvo už do obdobia prvej polovice 16. storočia.¹ S miernou dávkou nadnášky je preto snáď možné konštatovať, že rod Hričovský a zemiansky rod Kilian patria v obci k najstarším a najvplyvnejším pokoleniam hornohričovskej histórie.

1     Výňatok z dohody medzi Gašparom Hričovským a Jánom Kilianom, ktorú potvrdil fojt mestečka Bytča 17. júna 1575 (preklad z latinčiny): „ ... jednu (sedliacku usadlosť) v Hornom Hričove, ktorú vlastnil a mal niekdajší šoltýs tejto obce Adam Hričovský. Niekdajší opatrný šoltýs Ján Hričovský starší – dedič a nástupca na tejto sedliackej usadlosti, teraz účtovník v Lietave a služobník vyššie uvedeného už zosnulého pána a nášho manžela, dlhoval peniaze vo výške 125 zlatých a ak by nám ich nevyplatil, vtedy nám (túto usadlosť) dobrovoľne vráti a odstúpi.“