Kaplnka Nepoškvrneného Srdca Panny Márie

Za historickú pamiatku s najvýznamnejším spoločenským dosahom je v Hornom Hričove možné považovať kaplnku „Nepoškvrneného Srdca Panny Márie“.¹ Miestna pospolitosť ju vybudovala v roku 1899 k úcte najčistejšieho srdca preblahoslavenej Panny Márie a už od prvopočiatku sa stala najvýraznejšou dominantou v zóne starej dediny. Informácie o jestvovaní inej sakrálnej stavby na území obce, ešte spred zrodu tejto kaplnky, sú však zahalené rúškom tajomstva. Nie je zaznamenaná na mape z roku 1769, niet o nej žiadnej zmienky ani vo vojenských opisoch, ktoré sú písomnou prílohou k mapám 1. vojenského mapovania a na mape 2. vojenského mapovania (1823 – 1825), by sme ju tiež hľadali márne.

Preto reálnejšiu výpovednú hodnotu môže mať snáď až jej zakreslenie na mape 3. vojenského mapovania z roku 1882. Vytvára sa tým predpoklad (nie však dôkaz), že k výstavbe nejakého typu náboženskej modlitebne mohlo dôjsť niekedy v polovici 19. storočia. Túto domnienku podporuje aj zápis z obecnej kroniky (bez spresnenia informačného zdroja) o tom, že v roku 1899 bola vykonaná rekonštrukcia kaplnky, počas ktorej pristavili novú vežičku so zvonom. Na druhej strane dokumenty z tohto obdobia uložené v nitrianskom diecéznom archíve hovoria o hornohričovskej kaplnke, ako o novovystavanom objekte bez „vnútorného vystrojenia“. Čím sa priam natíska postulát, že tento cirkevný objekt nevznikol renováciou, ale skôr novou výstavbou na mieste pôvodne drevenej stavby určenej k sláveniu náboženských obradov.² Vo vežičke kaplnky sa dnes nachádza už viac ako storočný zvon, ktorý však nie je prvotne inštalovaným zvonom, keďže ten pôvodný v roku 1915 zrekvirovala pre potreby zbrojného priemyslu rakúsko-uhorská armáda.

Vzhľadom k tomu, že obecné spoločenstvo poskytovalo tomuto Božiemu príbytku neustálu starostlivosť, nebolo potrebné relatívne dlhý čas pristúpiť k jeho väčšej obnove. Rozsiahlejšou úpravou prešla kaplnka až koncom 2. svetovej vojny pred primíciou miestneho rodáka dp. Štefana Hričovského, ktorá sa tam konala v júni 1944 (presný dátum zatiaľ nie je známy). Odvtedy uplynulo už veľa času a nebyť starostlivosti plynúcej z hlbokej kresťanskej viery prevažnej časti miestnej komunity, historická dominanta dediny by úplne schátrala. Ľudia proste v každej dobe, bez ohľadu na politický režim, svojou láskavou opaterou prejavovali zbožnú úctu a ľúbosť ku kresťanským hodnotám, ktoré kaplnka „Nepoškvrneného Srdca Panny Márie“ v ich ponímaní zosobňuje. Pravidelné vysluhovanie nedeľnej sv. omše zaviedol v tomto svätostánku dp. Věnceslav Straňák v roku 1957.

Do toho času sa tam konali bohoslužby len výnimočne, zväčša pri príležitosti pohrebu, svadby, či v rámci osláv cirkevných výročí a sviatkov. Od roku 1994, kedy v Hornom Hričove postavili nový kostol, v historickom objekte kaplnky sa sv. omše začali opäť vysluhovať len v čase výnimočných cirkevných alebo obecných udalostí. Miestne spoločenstvo veriacich však kaplnečku i naďalej opatruje, a ľudia svoj vrúcny vzťah vyjadrili i dobrovoľnými príspevkami určenými na reštaurovanie umeleckých diel v nej inštalovaných. Takto sa podarilo nanovo vdýchnuť život obrazu Panny Márie aj drevenému krížiku.³ Výnimočnú vzácnosť, relikvie svätých mučeníkov sv. Klementa a sv. Fausty, ukrýva vo svojich útrobách tiež obetný oltár, ktoré so súhlasom nitrianskeho biskupa J. E. Dr. Karola Kmeťku venoval farnosti v roku 1930 žilinský rodák ThDr. Anton Bartošík, vtedajší generálny vikár a veľprepošt nitrianskej diecézy.

V súčasnosti zub času, ale aj necitlivé zásahy človeka, však už pomerne výrazným spôsobom poškodzujú historický objekt kaplnky, a tak pre zachovanie dedičstva predkov budúcim generáciám, je nanajvýš potrebné čo najskôr pripraviť jej dôkladnú rekonštrukciu.

(1)     V súčasnosti medzi obyvateľmi obce zaužívaný názov „Kaplnka Nepoškvrneného Srdca Panny Márie“ vznikol zrejme pod vplyvom rovnako znejúceho nápisu, ktorý pôvodne zdobil strop tohto svätostánku a neskôr sa kvôli neodbornej údržbe stratil pod vrstvami maliarskej farby. Úradný názov kaplnky, zaznamenaný na farskom aj biskupskom úrade, však znie „Kaplnka Prečistého Srdca Panny Márie“. V najstaršej s ňou súvisiacej zachovanej písomnosti je pritom uvedené, že kaplnku vybudovali k úcte najčistejšieho srdca preblahoslavenej Panny Márie, takže polemika vyvstáva aj v otázke, ako by sa mala kaplnka v Hornom Hričove správne nazývať.